Vítejte na první české fanstránce o kompletní Silent Hill sérii !!!

Hra Silent Hill mi ukázala že aká je a výborne ma vystrašila, na ktoré mám neskutočne pekné spomienky. Mával som aj nočné mory, rôzne predstavy, výkyvy z hier Silent Hill. Je dodnes ( možno už nie) najlepšou hrou žánru survival – horor ktorej jasne patrí prvenstvo.
Dopočul som sa v niektorých recenziách , na webe že hra Forbidden Siren vystraší i ty najtvrdších hráčov , je temnejší a hrôzostrašnejší ako SILENT HILL. S počiatku som veľmi pochyboval o tejto domnienke, tak som hru vyskúšal že čo dokáže.



Avšak som si myslel dodnes (!) že ma už žiadná iná hra nevystraší viacej ako Silent Hill. A opak bola pravdou! V jedného letného dňa (bolo 15:00) som si zapol TV a PS2, vložil som pamäťovú kartu a vložil som DVD Forbidden Siren 2 do PS2. Čakal som že čo bude... Zrazu sa načítava DVD a vidím uvítací videoklip ktorý bol pekne nechutný ale zároveň nič neprezrádzalo o hre. Po úvodnom videu sa mi zobrazila temná a červená obrazovka s troma možnosťami: NEW GAME, LOAD GAME a OPTIONS. Vybral som si jazyk, nastavil som hru pomocou anglického manuálu a zvolil som si NEW GAME, potom obtiažnosť. Spustil sa videoklip. Vidím pomerne šero, som v izbe a prší dážď. Je počuť hrmenie dážď ako padá na strechu. Je búrka. Som sám. Idem teda ďalej po schodoch dolu, pomaličky a potichu. Zrazu vidím akúsi postavu ktorá leží na zemi a počujem žalostný krik. Tá postava je môj Otec, a snažím sa ho prebudiť, je zakrvavený. Otočím sa vidím psa s človekom. Je tri hodiny ráno. Vyplávam von z vody. Katastrofa! Náš čln havaroval do priepasti, prší dážd. Aspoň si zoberiem baterku- svetlo. Idem ďalej, vidím akýsi most tak pokračujem. Porozhliadnem sa tu. Idem ďalej, ďalej , používam baterku aby som niečo aj videl. Počujem šum dažďu, moje kroky, môj dych. A zrazu vidím akú si postavu. Rýchlo sa schovám niekde preč, aby ma neuvidel. Sledujem jeho pohyby a ide preč. Ja vidím aké si červené dvere, sú zamknuté tak aspoň rozbijem sklo aby som sa dostal dnu. Otváram dvere a kužeľ mojej baterky svieti na stenu, porozhliadnem sa a vidím postavu. Je to dievča našej lode . Sme radi že sa vidíme a že sme prežili nehodu lode. Rozprávame sa. Krátko po chvíli ideme von z miestností. A v tom okamihu nás napadol akýsi človek, ktorého som pred chvíľkou videl, udieram ho palicou ako sa len dá.



Tak som sa vystrašil z tej atmosféry ako malé decko. V ruke som mal gamepad a skutočne sa mi triasol ako keby som mal osýpky.
Neuveriteľné, čo som videl, prežil!!!
Tak toto sú moje prvé dojmy z hrania Forbidden siren. Som úplne prekvapený že čo dokáže hra urobiť. Som zvyknutý na Silent Hill, ale takýto druh pocitu strachu som ešte necítil. To treba jednoducho zažiť! Na vlastnej koži!
Hra Forbidden siren je hra žánru stealth- survival horor, a je priamým konkurentom Silent hill. Zaujímavosťou je že tvorca hry je zakladateľom aj hry Silent Hill. Pravdepodobne chcel niečo samostatné vydať, úplne niečo iné a nové, ešte silnejšie konkurovať a možno pocitoval slabšiu progresiu hry Silent Hill 4. V hre Forbidden Siren je zamotaný príbeh, je silný a emotívny. V každej pasáži resp. misíí hráte za niekoho iného resp. za celú posádku lode ktorá havarovala uprostred búrky a narazila do brehu , priepasti tajomného ostrova. Dej sa odohráva na ostrove YAMIJIMA. Je to ostrov nedaleko mesta Tokio. Pred 29-imi rokmi sa stala nehoda. Prestrihnutý elektrický kábel kt. dával ostrovu elektrickú energiu. Na ostrove zavládla tma a začínajú sa diať čudné veci. A odvtedy sa obyvateľia vytratili resp. premenili na nepriateľov. Celkove hre vystupujú pomerne dostatok postáv, spolu ich je viac ako 10 čo je zatiaľ najviac, inde som sa stakým to ešte ani nestretol. Budete hrať za viac postáv ako napr. za 20 ročného žurnalistu časopisu, 38 ročného major vojenských ozbrojených síl a jeho kolegu, tlmočníčku, 5 ročné dieťa, 14-ročnú tinedžerku Ichiko yaguru, rodičov jednej z postáv, policajta, pouličného chuligána, obyčajnú dievčinu a slepého spisovateľa so svojím verným psom. Táto mozaika mi pripomína televízny seriál The Lost – stratený. Tí všetcia sú hrdinovia hry , všetkých dní, týždňov a rokov, dňa i noci za obdobie 29 rokov – to je skutočné časové rozpätie hry. Zaujímavosťou je aj vyprávanie príbehu. Vy si samy zvolíte postavu za koho chcete hrať . Nie ste odkázaný na jednu osobu ( ako je to napr. na Silent Hill ). Tajomstvo po príchode na ostrov je tak zo začiatku veľkou neznámou a jediným cieľom sa stáva skúmanie okolia, kt. ma úž nepríjemné stvárnenie, frustrujúce, možno až nudné ale pútavé. Už samotné stvárnenie postáv v hre naznačuje ich strach kt. je cítiť z nich, z ich tvári a takéto to ešte v žiadnej hororovej hre nevidel. Najviac som si obľúbil v hre postavy za policajta a za 14 ročnú Ichiko Yaguru kt. má pekný hlas a je zlatá. Na ostrove nájdete mnoho opustených príbytkov, rôzne stopy, dôkazy kt. nájdete a pomôžu vám príbeh čo najlepšie pochopiť. Hra sa inšpirovala na základe skutočných chatrčí, budov, lesa kt. existujú takže nejde o 100% fantáziu! Hra vás bude veľmi zaujímať a budete chcieť čo najviac dôkazov. Príbeh sa vypráva pomocou rôznych postáv s ktorými aktuálne hráte. Pri vyberaní tej ktorej postavy chcete hrať sa vám na obrazovke zobrazí akási časové os- pavučina kde si vyberáte postavu a jej misie. Bude vás po čase hnať myšlienka že chcete mať všetky misie odohraté, odomknuté, zaplnenú pavučinu misií a postáv. Pri spustení hry nebudete mať ani najmenšiu predstavu, šancu o tom čo sa vlastne stalo , prečo. Misie sa otvárajú nelineárne, takže nie za sebou ale rozhádzane. Útržky si budete sami dávať dokopy ale naopak súvisia s postavami. Asi v polovice hry sa vám začnete rozpoznávať všetky mená a tak aj pomaličky všetky skladačky príbehu sa začnú prelínať a do seba zapadať. Počas hrania tej kt. misie sa aj zobrazia in game animácie alebo pred začatím misie. V hre sú zbrane, ale strelných munícii je veľmi málo. Zväčša používate dostupné prostriedky ktoré cestou nájdete a myslím si že je to veľmi dobrý nápad a postreh autorov pretože keď ste na opustenom ostrove kde nie je elektrina tak si určite hľadáte nejaké tyče, ručné zbrane a používate vašu myseľ aby ste vedeli prežiť. Zaujímavosťou je že keď bežíte alebo chodíte peši postava nevie nabiť zbraň. Musíte zastať aby ste vedeli nabiť zbraň. Bohužiaľ v hre nie je automatické nabíjanie, ale zas automatické zameriavanie. Vaša životnosť resp. životnosť postavy s ktorou práve hráte nie je indikovaná na obrazovke, nikde. Podstatné je to že nemôžete zinkasovať veľa úderov za sebou, lebo okamžite umriete. V mnohých web. stránkach, fórach je počuť o Forbidden Siren že je to ťažká hra, veľmi obtiažná. Je preslávená prvým dielom kt. vyšiel v roku 2004. Druhý diel vyšiel o dva roky neskôr. V prvom diele sa dej odohrával v dedine Hanuda, tento diel však mnohý kritizovali kvôli extrémnej obtiažnosti a rôznymi inými faktormi. Nuž, práve to ma odrádza, našťastie existuje zrozumiteľný návod na 1-ku, takže by to malo byť jednoduchšie. Pravdupovediac, prejsť hru bez návodu je veľmi ťažké, preto som aj ja použil len video návod kt. som našiel na internete a používal som ho keď som naozaj nevedel že ako ďalej. Textová forma návodu na F.S.2 existuje ale bohužiaľ len v angličtine (www.gamefaqs.com). Ja sa vrátim k predchádzajúcemu dielu. Jednotka trpela obtiažnosťou, chaos japonských mien, dohľadávaním predmetov, mapa nezobrazovala vašu polohu a ďalšími nedostatkami. Autori si dali povedať a urobili druhý diel kt. je už omnoho vyrovnanejší čo sa týka aj obtiažnosti ale nie je to ešte celkom vyladené. Stáva sa že niektorá úroveň sa vám bude ťažko prechádzať lebo obtiažnosť tu vyvážená nie je celkom dobre. I keď budete tú istú úroveň prechádzať aj u ostatných postáv. Konečne sa nám naša pozícia postavy v hre zapisuje do mapy , čo bolo veľmi vytýkané prvému dielu. Mapu máte vždycky, nemusíte ju hľadať a dobre vyznačuje že kam máte ísť, čo kde je. Dnes už je táto hra veľmi oceňovaná a vyhľadávaná pretože je legendárne obtiažná ( hlavne 1.-ka) , druhý diel má niekoľko pozitívnych noviniek i keď nie všetky nedostatky hry neboli odstránené. Pohľad postavy v hre si hráč mení kedykoľvek, máte možnosť vidieť z tretej postavy alebo priamo vlastnými očami čo je skutočne nádherné (jediná chybička krásy je že nebolo žmurkanie)! Jednoducho prekrásne a vy vidíte ako vám svetlo z baterky svieti na zem, pri chôdzi, na stenu, hmyz okolo svetla z vašej baterky lietali, občasné poletovanie vtákov po oblohe - jednoducho to musíte vidieť. Ale čo je na hre krásne či to je prvý diel alebo druhý diel je grafika. Navyše je tu ďalšia novinka kt. v prvom dieli nebola- môžete sa vidieť očami psa a to je skutočne famózne. Taktiež tak ako prvý diel i tento druhý či najnovší tretí, funkcia sight-Jacking, čiže funkcia nalogovania si nepriateľov do ich očí a tak sledovať ich pohyby kam idú, ich mrmlanie, ich videnie, rozprávanie, náladu. V neskoršej pasáži hry ich dokonca budete môcť aj ovládať. Pri hraní za slepca budete môcť ovládať jeho psa kt. vidí všetko čiernobielo a dosť nízko nad obzorom. Používanie sightjackingu je nevyhnutné a budete autorom len ďakovať za výborný nápad. Je to originálny nápad kt. žiadna iná hra nemá. Nepriateľa sú tvrdý, nekompromisný, za každú cenu vás chcú zabiť, chytiť. Identifikácia že vás nepriateľ zbadal zistíte tak že vám obrazovka výrazne blikne na červeno a vy viete že sa máte rýchlo niekam schovať. Nepriateľa sú v podstate oživený mŕtvy ľudia nazvaný shibito. Na ich platí že ich priťahuje svetlo. Oni sú vybavenými rovnakými zbraňami ako vy. V hre okrem shibita stretnete ďalšieho nepriateľa a ten má v druhom pokračovaní hry premiéru. Ide o tzv. yamibito. To sú ľudia temnoty ( v preklade z japonského jazyku). Na ich zas platí že majú radi tmu. Taktiež aj ich obmeny yamirovia. Yamibitovia sú akési prízraky, tieňový nepriateľ. Jedno je však isté že ak chcete dalej v hre pokračovať musíte mať zapnutú baterku aby ste terén dobre videli a vtedy vás zbadá shibito ale ked si potom vypnete baterku tak nič nevidíte ale zas vidia vás yamirei a yamibitovia. Takže čo zvoliť? Chápete? Čo zvoliť? Čo obetovať? Mám svietiť a odhaliť tak moju pozíciu alebo sa motať dúfajúc nestretnúť temný prízrak? Výborný protiklad, výborne zakomponovaný v hre. Hra Forbidden Siren vás núti byť vždy v strehu! Nepriateľov neviete úplne zabiť, len ich spomaliť. Samozrejme, ľudských zombíkov neviete zabiť a ani tieň. Logické. Tým že ich spomalíte , získanete čas na únik alebo porobenie nejakej veci s daným okolím. V podstate nikdy počas hrania neprejdete do stereotypu, hra vás bude baviť od začiatku po koniec. Zomriete veľakrát ale stým treba rátať. Je samozrejmé že keď vás niekto naháňa tak sa vám nie vždy podarí na kopec alebo na nejaký vyšší vrch vytiahnuť. A toto je aj v hre zakompované ale nie schválne (závisiac od vašej hodnoty stresu). V prvom diele bolo veľmi kritizovaná kontextová ponuka príkazov. Nuž dvojka sa polepšila a budete svojím postavám dávať príkazy: schovaj sa, počkaj, bež, pomôcť ju vytiahnuť, zakrič, daj znamenie a rôzne iné príkazy. Menu je pohotové a zvyknete si i ked sa môže stať že to bude na začiatku pribrzďovať celú hru. Ja som túto kontextovú ponuku obľúbil a nevadila mi vôbec. Hra obsahuje mnoho originálnych nápadov ako je napr. rozbitie okien , dverí, áut, hodeninzia ani netrvala dlho lebo v hre som sa len dostal len veľmi blízko , v nemocnici kde aj hra začala. Neviem ako to bude dalej ale týmto si to hra Silent Hill len pokazila a veľmi dobre. Nakoniec som aj počul a pozistoval že takéto podobné ochrany ako má S. H. 5 budú len častejšie. Torrentová verzia PC hry tieto problemy či už je to problem s ochranou steam , či problem s ovládaním nemá a tomu sa len čudujem. Z tohto pohľadu vyzará torrentová verzia omnoho lepšie ako originálná verzia kt. takéto záležitosti obsahuje. Problemy s ovladním som postrehol aj u iných užívatelov kt. majú túto hru takže je to problem s hrou. Vo videorecenzii bolo aj povedané že konverzia na PC vyšla pomerne zle, neuspešne.

Moje slová sú na konci, nemám čo povedať a v hre nechcem ani pokračovať lebo som len znechutený. Jednoducho sa hra nedá hrať kvôli fatálným chybám.

Tentoraz už bez komentára...